Rozhovor so Stianom Westerhusom

Nórsky gitarista, ktorý hral s Jaga Jazzist, Supersilent, Nils Peter Molvaerom, či Anre Henriksenom tvorí vo svojom štúdiu ďaleko ďaleko od všetkých. Neustále hľadá nový zvuk, a nové spôsoby hry na elektrickú gitaru. V rozhovore pri príležitosti svojho bratislavského koncertu prezradil veľa zaujímavosti našemu kamarátovi Peťovi z Rádia FM, za čo mu veľmi ďakujeme!

 

V rozhovore sa dozviete aj to, ako sa žije hudobníkom v Nórsku, ako tam funguje hudobná scéna a s kým sa mu najlepšie spolupracovalo. A tiež, čo by odporučil začínajúcim hudobníkom.

Cítiš sa ako súčasť Nórskej scény?

Momentálne sa nachádzam niekoľko kilometrov od najbližších susedov, a necítim sa veľmi ako súčasť tohto sveta. Mám tu také malé štúdio, v ktorom trávim väčšinu času. A necítim sa ani ako súčasť nejakej scény. Ale život v Nórsku praje hudbe. Máme tu dobre rozvinuté inštitúcie, kde sa ľudia učia hrať hudbu. A potom je dôležitá aj tá naša otvorenosť. A ešte sme aj malá krajina, kde sa všetci sťahujú do väčších miest, a tu sa stretávajú poslucháči a hudobníci rôznych žánrov, a tu sa to všetko mieša.

Ako to, že v Nórsku vzniká toľko dobrej hudby?

Máme tu dobre rozvinuté hudobné školy – konzervatóriá aj univerzity. A ešte tu dobre fungujú kluby, ktoré fungujú tiež ako také inštitúcie. Napríklad Blå v Oslo, kde môžete mať zadarmo koncert nejakej začínajúcej kapely o šiestej, veľký rockový koncert o desiatej, a tanečnú akciu od polnoci. Deje sa tu veľa rôznej hudby na malom priestore, a to spôsobuje, že sa tu všetko dobre mieša. A to je veľmi zdravé pre hudbu.

Hráš iba na gitaru, alebo aj na iné nástroje? Je pre teba zvuk elektrickej gitary stále rovnako vzrušujúci ako kedysi?

Klasický zvuk gitary ma nikdy nejako veľmi nezaujímal. Vždy som ju bral iba ako nástroj na robenie hudby, a na realizovanie tých nápadov, ktoré mám. A niekedy teda vôbec neznie ako gitara. Je to nástroj na produkciu, a nie gitara. Aj keď, nedávno som opäť začal veľa cvičiť, takže nikto nevie kam to môže viesť ďalej.

Čo budeš hrať na koncerte v Bratislave?

Na koncertoch teraz hrávam skladby z môjho posledného sólového albumu, ktorý sa volá Amputation z minulého roka.

Akú úlohu zohráva improvizácia pri tvojich vystúpeniach?

Takmer vôbec nehrám pripravené veci, väčšinou je všetko improvizované. Aj keď v tomto koncertnom programe, s ktorým som momentálne na turné je to postavené na piesňach z albumu Amputation, ale pristupujem k nim veľmi voľne. Robím si s nimi čo chcem. Sú to tie piesne, ale sú úplne iné ako na albume. Improvizácia je jednoducho spôsob ktorým hrám, a kompozície sú pre mňa iba nástupištia, či ohraničenia v ktorých sa pohybujem. Odo mňa je to veľmi úprimné, hrám sa so skladbami tak ako to cítim v ten deň. A preto sa to nikdy neopakuje.

Veľa spolupracuješ s inými hudobníkmi. Na ktorú spoluprácu si najlepšie spomínaš?

Mal som šťastie, že som mohol hrať s mnohými hudobníkmi, ktorých som počúval ešte keď som bol dieťa. A ten moment kedy som si uvedomil, že hudba má rozprávať sama za seba bolo vtedy, keď som hral s John Paul Jonesom z Led Zeppelin a zo Supersilent naraz. A nikto sa nad nikoho nevyvyšoval, iba sme hrali hudbu. A ja som sa vôbec necítil, že preboha, ja hrám s John Paul Jonesom. A vtedy som si uvedomil, že hudba je to čo robíme, a to ostatné nás nezaujíma. A to bolo naozaj skvelé.

Čo robíš proti tomu, keď sa nechceš vo svojej hudbe opakovať?

Mám stále veľa nápadov o hudbe a o tom, ako by mala znieť, a našťastie nachádzam stále inšpirácie. A keď sa opakujem, tak ma to rýchlo prestáva baviť, a preto sa snažím neustále posúvať. A to ako sa vyvíja môj zvuk je tým, že tvrdo pracujem. Nápady sa len tak neobjavia, ale sú výsledkom tvrdej práce. Čo by si odporučil začínajúcim hudobníkom? Cvičte desať hodín denne, a robte iba hudbu, ktorú máte radi, a ono to príde, si myslím. 

Rozhovor si môžete vypočuť tu.

FACEBOOK EVENT