Už ani noc nie je tým, čím bývala...

Zmeškali ste projekciu filmu Půlnoc od Kláry Tasovskej? Prečítajte si, o čo ste prišli v reporte od Barbory Nemčákovej. 

Začiatkom februára som v a4 videla zaujímavý dokument, ktorý som si chcela pozrieť hneď z troch dôvodov. Prvým z nich bol fakt, že bol nominovaný na Českého leva a tak ma naozaj potešilo, že mám možnosť pozrieť si ho v a4. Druhý dôvod som našla hneď v krátkej informácii o obsahu dokumentu, skutočnosť, že Půlnoc sa tiež pýši špeciálnym uznaním získaným na Jihlavskom festivale dokumentárnych filmov. No a tretí dôvod? Toto všetko má na svedomí len tridsaťročná režisérka - študentka dokumentárneho filmu FAMU Praha Klára Tasovská.

Klára sa nám predstavila až vtedy, keď v sále zhasli všetky svetlá, čo efektne zapadlo do atmosféry dokumentu. Ukázala problém prebytočného osvetľovania z viacerých pohľadov, hlavne informácie istého českého ekológa spôsobili šuchot v mimochodom plnej sále. Mysleli ste si, že ak nefunguje pouličné osvetlenie zažívame skutočnú tmu? Ste na omyle. Dokonca by ste boli šokovaní z toho, čo skutočná tma vlastne je. Vedeli ste, že počet miest, kde ju môžeme „vidieť“ je v pomere k veľkosti sveta až príliš malý?

Miesto v dokumente si našla aj skupina „darkerov“ – českých mladých mužov, pre ktorých pravdepodobne platí motto „činy sú mocnejšie ako slová“ a preto za skutočnú tmu bojujú rovno skratovaním stĺpov vysokého napätia. Zábery z ich akcie natáčané minikamerou stoja za pozretie, rovnako ako aj komentáre jedného z nich.

Jednoznačne najzaujímavejšia časť dokumentu je režisérkin spôsob pochopiť tmu tým, že sa v nej rozhodla stráviť celý týždeň. Počas jej pobytu objasňuje, ako tma pôsobí na človeka, na jeho psychiku, predstavy, myšlienky. Chcete vedieť ako je vnímaný v absolútnej tme priestor a čas? Ak ste z tých dobrodružnejších, môžete to vyskúšať na vlastnej koži. Nájdite si pekné miesto, zatiahnite rolety, čo neprepúšťajú svetlo a čakajte. Ak sa na to necítite alebo sa bojíte zostať sami so svojimi pocitmi, pozrite si radšej Půlnoc a poučte sa zo skúseností Kláry Tasovskej .

Projekt bol správne okorenený ladiacou hudobnou kulisou i vtipnými poznámkami no hlavne, splnil svoju úlohu, pretože keď som o trištvrte na deväť po skončení filmu vyšla von a prechádzala Poštovou ulicou smerom na Hodžovo námestie, uvedomila som si, že naozaj nevidím žiadne hviezdy napriek tomu, že obloha bola v ten deň jasná a prostredie vonku skôr pripomínalo deň a nie noc kvôli pouličnému osvetleniu, nehovoriac o všetkých svietiacich billboardoch, tabuliach či neónových nápisoch.